
Zdá sa, že Kosinsky si z teórie audiovizuálneho demikátu spravil pravidlo. A to je veľmi dobre! Ak sa mu z M83 + Oblivion podarí to iste čo s Daftpunk + Tron Legacy, opäť bude jedno o čo vlastne ide a že je to vlastne trochu oničom (ufam že nie), lebo spojením produkcie, dizajnu a hudby vznikne paralelný svet ktorý s filmom samotným nemá nič spoločné. No a lepšieho ako Gonzaleza si nájsť nemohol.

Nie je to Dry Land … chvíľu som zapochyboval, po úspešných albumoch je to potom ťažké.
Ucelenejšie, temnejšie, preprodukovanejšie a hlavne … nestratilo to ich cit pre mieru popu, luxusné chórusy a vokály neoddeliteľne prešpikované do hudby. Takže…
No a keď sa to na niečo podobá a cítiť rôzne inšpirácie, tak má zdanlivý originátor smolu … Apparat, Christal Castles, Timberlake, Knife, Gus Gus … nikde som toľko obyčajných chytľavých, clivých PIESNÍ pokope, na dvoch albumoch za sebou, napriek všetkému dobrému, nepočul…
No a potom príde môj milášek Lines, naplní sen o vyhaluzenej koprodukcii Caribou a Portishead, a už som presvedčený looper :).

Depeche Mode - Soothe My Soul/Delta Machine 2013

Nezabudnem na scénu z Wendersovho úžasného Lisbon Story, keď Rüdiger Vogler v dome objavil Madredeus. Jej vtip a um bol o to väčší, že ich v tom dome neobjavil len on, ale s ním aj všetci ktorí Madredeus dovtedy nepoznali. Od tej chvíle evidujem čosi ako Fado-zahľadenie sa, načisté utopenie piesňou, slovom, spevom, speváčkou v zašlých svetoch. Márnosť šedivá.